Pivovar Šariš znižuje produkciu emisií i spotrebu vody, ukazuje nová Správa o udržateľnosti Prazdroja

14. 11. 2024
pivovar-saris-znizuje-produkciu-emisii-i-spotrebu-vody-ukazuje-nova-sprava-o-udrzatelnosti-prazdroja

Bratislava, 14. november 2024 Už od roka 2026 budú všetky veľké miestne firmy povinne vydávať svoje nefinančné reporty. Plzeňský Prazdroj ho tento rok na dobrovoľnej báze vydáva na Slovensku už po ôsmy raz. Predstavuje v ňom svoje aktivity v pivovaroch na Slovensku aj v Česku, ale aj aktivity mimo nich, ktoré mu pomáhajú znižovať dopad jeho podnikania na životné prostredie. V roku 2023 dosiahol historicky najnižšiu priemernú spotrebu vody v pivovaroch, výrazne sa posunul na ceste k plnej cirkularite obalov a investoval do technológií znižujúcich emisie vo výrobe. Správa o udržateľnosti 2023 sa venuje aj projektom, ktorými Prazdroj podporuje pestovateľov jačmeňa, ako aj dodávateľsko-odberateľskému reťazcu, keďže drvivá väčšina emisií pochádza z činností mimo pivovaru.

„Z aktivít mimo pivovarov pochádza 86 % emisií spojených s našimi výrobkami, zatiaľ čo priamo na výrobu v pivovaroch pripadá len 14 % našich celkových emisií. Do roku 2030 chceme byť vo výrobe uhlíkovo neutrálni. K tomu nám pomôžu predovšetkým obnoviteľné zdroje energie ale aj  investície do moderných a efektívnejších technológií, ako napríklad minuloročná investícia do novej kotolne v Pivovare Šariš v hodnote 1,2 milióna eur. Kotolňa bola zrekonštruovaná tak, aby mohla spaľovať nielen zemný plyn, ale aj vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie. Nový kotol dnes funguje na zemný plyn, no do budúcnosti je pripravený spaľovať zmes vodíka a zemného plynu, ale aj čistý vodík,“ hovorí Ivan Tučník, manažér pre udržateľnosť Plzeňského Prazdroja.

Prazdroj všetky kľúčové údaje na Slovensku sumarizuje už po ôsmy raz vo svojej nefinančnej Správe o udržateľnosti, v ktorej sa venuje tomu, ako napĺňa svoju stratégiu udržateľnosti s názvom „Na budúcnosť! 2030“. Predstavuje v nej kľúčové ukazovatele naprieč všetkými piliermi ESG, vrátane detailných informácií o jednotlivých pivovaroch vrátane Pivovaru Šariš a konkrétnych zdrojoch emisií. V 12 kapitolách podrobne popisuje pokrok pri napĺňaní jednotlivých záväzkov.

Výrazným úspechom je, že od roku 2023 žiaden odpad z Pivovaru Šariš nekončí na skládke, ale nachádza svoje ďalšie využitie. Všetok odpad z výroby je znovu použitý alebo recyklovaný. Pivovar vo Veľkom Šariši má najlepšie výsledky v oblasti odpadového hospodárstva v rámci celej skupiny Plzeňského Prazdroja aj vďaka vysokému environmentálnemu povedomiu a svedomitej separácii odpadu zo strany zamestnancov.

Správa okrem iného ukazuje dlhodobý trend znižovania emisií vo výrobe Plzeňského Prazdroja. Zatiaľ čo v roku 2019 produkovala spoločnosť 21 % z celkových emisií CO2 celého dodávateľsko-odberateľského reťazca, v roku 2023 to bolo už len 14 %. Naprieč celým hodnotovým reťazcom, teda od semienka až po pohár, Prazdroj aj vďaka projektom a aktivitám s partnermi od roku 2019 na Slovensku a v Česku znížil produkciu skleníkových plynov o 19 %, priamo vo výrobe dokonca o 48 %.

„Pomáha nám k tomu najmä postupný prechod na obnoviteľné zdroje energie vo všetkých pivovaroch na Slovensku aj v Česku, pričom Pivovar Šariš ako prvý zo skupiny prejde plne na obnoviteľné zdroje elektriny už v roku 2025. Až 92 % spotreby pivovaru a sladovne pokryje nový solárny park v Iliašovciach a približne 7-8 percent pokryje vlastná solárna elektráreň priamo v areáli pivovaru. V pivovare vo Veľkom Šariši tak znížime uhlíkovú stopu výroby prechodom na bezemisnú elektrinu zo slnka približne o 18 percent a pivovar ušetrí 1 386 ton oxidu uhličitého ročne,“ vysvetľuje  Ivan Tučník.

Prazdroj v Správe presne monitoruje produkciu emisií v rámci celého reťazca od pestovateľov cez výrobu až po dopravu a gastronómiu. Oblasť poľnohospodárstva a surovín minulý rok vyprodukovala 9 % emisií, spracovanie surovín tvorilo 5 %. Najviac pripadalo na obaly, a to 28 % emisií. Doprava a logistika tvorila 17 %-ný podiel a druhou najväčšou položkou bolo chladenie piva v obchodoch, prevádzkach a reštauráciách, na ktoré pripadalo 23 %. Prazdroj sa preto výrazne angažuje v environmentálnych iniciatívach aj za bránami pivovaru.

Jeho projekt „Smart výčap“ meria spotrebu vody a energie vo výčapoch v desiatich prevádzkach na celom Slovensku a tento rok priniesol prvý výsledok – úspornejší chladič, ktorý znižuje spotrebu energií výčapu o viac než 30 %.

Prazdroj si na kvalite surovín zakladá a zároveň sa ich snaží nakupovať čo najbližšie k svojmu pivovaru. V roku 2023 nakúpil 100 % sladovníckeho jačmeňa od lokálnych dodávateľov na Slovensku, celkovo šlo o vyše 27 tisíc ton. Projekt „Pre jačmeň“ je dlhodobá iniciatíva a zároveň unikátny projekt v tomto segmente na Slovensku, ktorý prepája výskumníkov zaoberajúcich sa agrolesníctvom so súkromným sektorom s cieľom pomôcť pestovateľom čeliť náročným výzvam súvisiacim nielen s klimatickými zmenami. Projekt v roku 2023 pokračoval spoluprácou so štyrmi poľnohospodárskymi družstvami.

Graficky je Správa o udržateľnosti za rok 2023 stvárnená ako dialóg medzi Plzeňským Prazdrojom a prírodou. Koncept, ktorý pripravila agentúra Boomerang Communication, vychádza z myšlienky, že k pivu neoddeliteľne patrí diskusia. Tá sa v správe presúva z prevádzky do prírody, odkiaľ pochádzajú suroviny pre výrobu piva.

Povinnosť reportovať o témach udržateľnosti má v SR od tohto roka niekoľko desiatok firiem, dobrovoľne sa k nim postupne pridávajú ďalšie. Správa Prazdroja sa pravidelne radí k tým najkomplexnejším. Je vytvorená v súlade s medzinárodnými reportingovými štandardmi GRI (Global Reporting Initiative) a prešla nezávislým externým overením v spoločnosti Forvis Mazars v súlade so štandardmi ISAE 3000. Tohtoročná správa sa navyše s predstihom už čiastočne riadi aj novými európskymi štandardmi pre vykazovanie informácií o udržateľnosti ESRS, v nadväznosti na európsku smernicu o podávaní správ podnikov o udržateľnosti CSRD, ktorej požiadavky budú pre Prazdroj záväzné až v správe v roku 2026.

Celá Správa je dostupná na webe: Správa o udržateľnosti – Prazdroj

 

VÝBER ZO SPRÁVY O UDRŽATEĽNOSTI PLZEŇSKÉHO PRAZDROJA ZA ROK 2023

 

Ani gram na skládku

Najlepšie výsledky v oblasti odpadového hospodárstva v rámci skupiny Plzeňského Prazdroja má slovenský Pivovar Šariš. Všetok odpad z výroby Pivovaru Šariš je znova využitý, recyklovaný alebo odovzdaný na energetické využitie. Cieľ dosiahol o dva roky skôr, než pôvodne plánoval. Vďaka postupnej modernizácii a efektívnemu systému nakladania s odpadmi sa pivovar vyhol skládkovaniu, pričom vedľajšie produkty výroby alebo druhotné suroviny, ako sú pivovarské mláto a kvasnice, sú využívané ako krmivo pre zvieratá. Druhotné suroviny v roku 2023 tvorili 95 % z 19 tisíc ton odpadu produkovaného Pivovarom Šariš.

Pivo zo slnka

Aj keď priamo z pivovarov Prazdroja pochádza len 14 % emisií, cieľom spoločnosti je znížiť ich množstvo do roku 2030 na nulu a byť tak uhlíkovo neutrálni. Na ceste za uhlíkovou neutralitou stavia Prazdroj hlavne na obnoviteľné zdroje energie. Od roku 2025 bude pivovar Šariš využívať bezemisnú elektrinu z obnoviteľných zdrojov, ktorú bude primárne odoberať z novovybudovaného solárneho parku v neďalekých Iliašovciach. Solárny park vznikol v spolupráci so spoločnosťou Enery. Prazdroj sa zároveň stal prvou spoločnosťou na Slovensku, ktorá svojim dlhodobým záväzkom podporila výstavbu novej lokálnej elektrárne na výrobu elektriny zo slnka. Menšia časť bezemisnej elektriny bude pochádzať z vlastnej solárnej elektrárne priamo v areáli pivovaru.

Rekordne nízka spotreba vody

V Pivovare Šariš spotrebujú na 1 liter piva len 2,64 l vody, pričom svetový priemer spotreby vody na jeden vyrobený liter piva sa udáva až okolo 4,5 l. Prazdroj dlhodobo znižuje spotrebu vody vo všetkých svojich pivovaroch. V roku 2023 dosiahol historicky najnižšiu úroveň spotreby 2,8 litra na jeden liter piva, pričom napríklad ešte v roku 2012 to bolo 3,6 litra.

Na ceste k plnej cirkularite obalov

Dlhodobou stratégiou Plzeňského Prazdroja je navyšovať v portfóliu podiel vratných obalov, teda sklenených fliaš, sudov, tankov a plechoviek. V roku 2023 predala spoločnosť vo vratných obaloch  na Slovensku 58 % svojich produktov. Dlhodobo najžiadanejším obalom Prazdroja na Slovensku sú plechovky, ktoré tvoria 41 % obalov. Vďaka zálohovému systému sa na Slovensku v roku 2023 podarilo zvýšiť podiel recyklovaného hliníka v tele všetkých nových plechoviek na tri štvrtiny. Prazdroj začal spätne odkupovať materiál zo zálohového systému, ktorý potom recykluje na nový materiál pre výrobu ďalších plechoviek, a tak symbolicky uzatvára ich kolobeh. Už v minulom roku tak splnil svoj plán na rok 2030 dosiahnuť plnú cirkularitu obalov.

Smart výčap

Reštaurácie a prevádzky dlhodobo bojujú s vysokými cenami energie, pričom pri čapovanom pive sú najväčšou energetickou záťažou chladiace systémy. V rámci projektu „Smart výčap“ Prazdroj prvýkrát v histórii zmeral reálnu spotrebu elektriny pri rôznych veľkostiach a typoch chladičov v prevádzkach v Česku aj na Slovensku. S technologickými partnermi očipoval  v desiatich prevádzkach po celom Slovensku výčapné zariadenia a počas 12 mesiacov zbieral údaje o teplote a prietoku piva, vody aj spotrebe energií v jednotlivých častiach výčapu. Ich prevádzku tak dohromady monitorovalo vyše 300 senzorov. Na základe nameraných dát Prazdroj vyvinul nový pilotný chladič, ktorý má v laboratórnych podmienkach úsporu energie o viac ako 30 %. Teraz ho testuje vo vybraných prevádzkach v Česku, v roku 2025 prebehnú testy aj na Slovensku.

Pre jačmeň

Projekt „Pre jačmeň“, ktorý vznikol v spolupráci s Nadáciou Ekopolis a odborníkmi na agrolesníctvo, aplikuje na vybraných plochách metódy regeneratívneho poľnohospodárstva v kombinácii s použitím najmodernejších meracích technológií. Základom projektu je zakladanie a údržba agrolesníckych systémov – výsadba vhodných drevín na poliach. Tieto líniové vegetačné prvky plnia nielen vodozádržnú a protieróznu funkciu, ale výrazným spôsobom pomáhajú napĺňať hlavný cieľ projektu - zvýšiť odolnosť jačmeňa voči nepriaznivým podmienkam a zabezpečiť lepšiu predvídateľnosť úrody na dlhšie obdobie. V roku 2023 projekt pokračoval spoluprácou so štyrmi poľnohospodárskymi družstvami.